JESENNÝ VÁNOK
Vánok, vietor, víchrica,
z počiatku iba ľahko
ako nežný šepot pier,
jesenné pohladenie duše
každej ľudskej tváre
poletujúcim lístím.
Počujem šepot vánku,
šuštiace ticho v parku,
slová jesenných pier
zo srdca zvonkohier...
Chodníky a lavičky
purpurovo žltý nádych
jesenného vánku vzdych
bo mení sa na vietor,
tuhšie jeho objatie,
nahý je brest aj javor,
nahá je breza aj lipa,
kto počúva ten počuje
ako jeseň dýcha...
Všetky ľudské stopy
kopami lístia prikryté,
a ďalšie...a ďalšie...
poletuje...padá...
dokorán je otvorená
jesenná brána...
Čistá je nahota
všetkých stromov,
ťažko je dostupná
ako perla vzácna...
čistota ľudských činov.
A, tak ako to lístie
pomaly vädne...tlie...
nech skutky nečisté
víchor zmetie...
Otázka je : ale k a m ?
Na jar bude opäť
zelený čistý stôl,
...dve nohy pre radosť,
a dve nohy pre bôľ...
Jozef Škrabák (*Joši*)